Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi ľuďmi, najľahšie sa dá dosiahnuť nedorozumenie.

Dobrý manažér využíva celý svoj talent na zarábanie peňazí pre firmu a celú svoju genialitu na míňanie firemných peňazí.

Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.

Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“