Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.

Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Snažte sa nepúšťať sa do veľkých debát! Keby vás predsa len dostali do úzkych, namiesto odpovede položte nezmyselnú otázku.

Byrokratická organizácia, ktorú vytvorili na to, aby zlikvidovala pôvodnú byrokratickú organizáciu, sa bude čoskoro podobať svojej predchodkyni.

Ak sa vám nechce pracovať, snažte sa vzbudiť dojem, že ste sa už dostali na funkciu, na ktorú ste nevyhodný. Získate tým hneď dve výhody. Nikto sa nebude čudovať, ak niečo zbabrete. Nikto od vás nebude očakávať serióznu prácu.