Murphy radí
Murphy v parlamente
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
(Murphyho zákonník)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Byrokratická organizácia, ktorú vytvorili na to, aby zlikvidovala pôvodnú byrokratickú organizáciu, sa bude čoskoro podobať svojej predchodkyni.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony života
To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.
Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)