Informačný systém územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Tento systém, ktorý ustanovil Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Umožňuje používateľovi, ktorým je vlastník stavby, stavebník alebo projektant, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, uloženie, editáciu, autorizáciu a prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému dotknutému orgánu alebo dotknutej právnickej osobe, evidenciu získaných záväzných vyjadrení, záväzných stanovísk a doložiek súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému stavebnému úradu, overenie stavu podania.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je stavbyvedúci, stavebný dozor, zhotoviteľ stavby, geodet a stavebný inšpektor, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení, uloženie elektronickej dokumentácie alebo zaznamenanie údajov v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení a v rozsahu podľa Stavebného zákona, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému stavebnému úradu, overenie stavu podania.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je dotknutý orgán alebo dotknutá právnická osoba, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie, prístup ku všetkým záväzným vyjadreniam, záväzným stanoviskám alebo doložkám súladu k predmetnému konaniu, vytvorenie a odoslanie záväzného vyjadrenia, záväzného stanoviska alebo doložky súladu, evidenciu a prístup ku všetkým ním vytvoreným záväzným vyjadreniam a iným vyjadreniam, záväzným stanoviskám a doložkám súladu.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je stavebný úrad alebo jeho nadriadený orgán, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie, uloženie elektronickej dokumentácie získanej konverziou podľa § 63 ods. 3 Stavebného zákona, prístup ku všetkým záväzným vyjadreniam, záväzným stanoviskám alebo doložkám súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb k predmetnému konaniu, evidenciu konania, sprístupnenie elektronickej dokumentácie v úložisku dokumentácie, záväzných vyjadrení, záväzných stanovísk, doložiek súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb k predmetnému konaniu pre účastníka konania, sprístupnenie vyjadrenia, oznámenia, rozhodnutia, overovacej doložky alebo kolaudačného osvedčenia k predmetnému podaniu pre oprávnených používateľov a ich evidenciu, prístup, zápis a vedenie evidencie v registri stavieb. Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je úrad, evidenciu, vytváranie, ukladanie a prístupy, prístup, zápis a vedenie evidencie vo vymedzených zoznamoch. Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je reprezentatívne združenie vlastníkov informačných zariadení, vytvorenie a odoslanie žiadosti o zápis do informačného systému.
K
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
10. 2. 2025
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
V zákone dochádza k úpravám vyvolaným zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú povinnosť zabezpečiť správu domu. Táto povinnosť sa vzťahuje na domy, ktoré sú vlastnícky rozdelené na jednotlivé byty a nebytové priestory. Ustanovilo sa, aby sa povinnosť správy nevzťahovala na domy, ktoré pozostávajú najviac z troch jednotiek, či už bytov alebo nebytových priestorov. Táto podmienka je splnená, ak sa v dome nachádzajú spolu (súhrnne) maximálne tri byty alebo nebytové priestory, aj v rôznej kombinácii. Takéto domy sú zákonom vylúčené z povinnosti mať zabezpečenú správu domu prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu.
K
Odpisovanie elektromobilov
8. 1. 2025
Osobný automobil je hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa ustanovení ZDP vtedy, ak spĺňa podmienky ustanovené v 22 ods. 2 ZDP, t. z. má samostatné technické určenie, jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, prevádzkovo-technická funkcia (doba životnosti, doba použiteľnosti) je dlhšia ako jeden rok.
Náklady na obstaranie hmotného majetku, t. z. aj osobného automobilu, nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP, daňovým výdavkom. T. z., že náklady na obstaranie automobilu, aj keď podnikateľ finančné prostriedky skutočne vynaložil, nie je možné v čase obstarania automobilu uznať ako daňový výdavok. Do daňových výdavkov sa obstarávacie náklady dostanú postupne, prostredníctvom odpisov.
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Medzi daňové výdavky patria aj odpisy hmotného majetku. Odpisy hmotného majetku, t. z. aj odpisy elektromobilov, sú daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
K
Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca
8. 1. 2025
Povinné poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený zákonom a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa zo zákona v určitých prípadoch prerušuje, napr. v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, pracovné voľno bez nároku na mzdu, alebo v ktorom má zamestnanec neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Presný výpočet, kedy sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti, obsahuje ust. § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení.
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
- zamestnanec vo výške 1 % z vymeriavacieho základu
- zamestnávateľa vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu, ak platí poistné na financovanie podpory a vo výške 1 % z vymeriavacieho základu, ak neplatí poistné na financovanie podpory
- dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.
Za podmienok ustanovených zákonom sa z poistenia v nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti (ust. § 104 až § 108) slúžiaca na zabezpečenie príjmu zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti v dôsledku nezamestnanosti.
Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Je dôležité podotknúť, že spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá žiadny vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku a ani na dobu poskytovania tejto dávky.
K
Odpisovanie automobilu
7. 1. 2025
Daňové odpisovanie je postupné započítavanie odpisov hmotného majetku používaného pri výkone podnikateľskej činnosti, t. z. na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov.
Vstupná cena hmotného majetku sa započíta do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania majetku. Ak podnikateľ nevyužíva hmotný majetok, ktorý má vložený v obchodnom majetku len na podnikanie a využíva ho aj na iné účely (súkromné účely), do daňových výdavkov môže započítať len pomernú časť odpisov tohto majetku, lebo podľa § 24 ods. 4 ZDP pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa len sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa len pomerná časť odpisov. Ak podnikateľ nedodrží ustanovenia ZDP a nezníži odpisy majetku využívaného aj na súkromné účely o pomernú časť odpisov, ktorá pripadá na využívanie majetku na súkromné účely, zvyšuje si daňové výdavky a tým znižuje výšku dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Takýmto postupom porušuje platnú legislatívu a pri kontrole mu môže byť dopočítaná daň a uložený finančný postih.
Na uplatnenie daňových odpisov je nutné, aby podnikateľ využíval automobil za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov. Ak podnikateľ nevyužíva automobil len za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov, má podľa § 22 ods. 9 ZDP, povinnosť odpisovanie automobilu prerušiť.
Podmienkou je aj to, aby bol automobil zaúčtovaný v účtovníctve v súlade s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ) alebo evidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (daňová evidencia).
Pod pojmom podnikateľ bude rozumieť podnikajúcu fyzickú osobu (ďalej FO), napríklad živnostníka, advokáta, lekára, súdneho znalca a právnickú osobu (ďalej PO), napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným.
S