Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.