Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Je lepšie byť živým šakalom, ako mŕtvym levom. Najlepšie je byť živým levom. A obyčajne aj ľahšie.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Kto sa žení pre peniaze, má v porovnaní s tým, čo sa žení z lásky, aspoň pochopiteľný dôvod.

Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.

Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri. (Fuller)