Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.

Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.

Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.

Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Ak zákon aj fakty sú proti tebe, volaj o pomoc!

Odkladanie začiatku prác skráti čas na prácu samotnú, za ktorej uskutočnenie bude nakoniec zodpovedný aj tak ten, kto vytýčil pôvodný termín.

Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.

Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.