Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.

Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.

Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.