Murphy radí
                
        
            Deti naše poklady
            Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili?  - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
            (Zrnká úsmevu)
                 
                
        
            Ako si komplikovať život - II. večer
            To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.
Prvoradou úlohou projektanta je, aby výrobcovi sťažil a údržbárom znemožnil prácu.
Keď už všetko vysvetlíte tak, aby to všetci pochopili, nájde sa niekto, kto to chápať nebude.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Ja nič, to Murphy
            Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Človek a veci
            Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.
Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Život je obchod
            Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.
Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
            (Zrnká úsmevu)