Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.