Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
(Zrnká úsmevu)