Murphy radí
                
        
            Typy ľudí - VI. večer
            Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Murphyho vynálezy
            Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.
Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac  spať.
Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Politika a politici
            Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Murphy v parlamente
            Binárny zákon:  Poslanci majú radi jednoduchosť – si za, alebo proti?
Ekologický zákon:  Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.
Akustický zákon:  Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Oheň a voda
            Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
            (Zrnká úsmevu)