Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.

Potenciálny klient sa v kancelárii pýta advokáta: „Koľko u vás stojí konzultácia?“ „Tisícku za tri otázky.“ „A nemáte pocit, že je to trochu drahé?“ „Áno, to je. A aká je vša tretia otázka?“

Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.

Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Kto nič nemá, nič nestratí.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)