Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a veci
Veci sa môžu komplikovať donekonečna.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Čas a história
Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.
Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.
Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Otázky na rádio Jerevan
Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)