Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.
Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Čím ťažšie dokážete obhájiť svoje daňové priznanie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si vás daňový úrad vyberie na kontrolu.
Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.
Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...
Hlavy, ktoré prečnievajú, sú často sťaté. Priemerní sú veční. (Žáček)
Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)
Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)