Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.

Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.

Človeka, ktorý pozná pozadie fungovania organizácie, treba čo najskôr prepustiť.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!

S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.