Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Elektronické trhovisko
30. 11. 2018
V rámci koncepčných zmien novela zákona o verejnom obstarávaní upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Sankcie vo verejnom obstarávaní
30. 11. 2018
Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, novelou zákona nastáva zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
Nová právna úprava zároveň prináša možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo bude mať za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie.
Banky zvyšujú poplatky
29. 11. 2018
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a ČSOB menia svoje cenníky ku 1. januáru. Banky podľa odborníka dlhodobo zvyšujú poplatky za služby, ktoré vyžadujú človeka, poštu alebo hotovosť. „Je to dlhodobý trend. Banky investujú do elektronizácie služieb. Snažia sa manuálne operácie minimalizovať a práve na toto slúžia zmenené poplatky, myslí si analytik z Finančného kompasu Maroš Ovčarik. Poštová banka a VÚB zvyšovali poplatky už v októbri, pravdepodobne nevyužijú možnosť zmeny v januári.
Podľa Ovčarika, ak klienti nechcú banke zaplatiť viac ako doteraz, mali by si dať pozor na niektoré operácie. Pomôcť môže kontrola výšky mesačného poplatku za balík služieb k bežnému účtu a taktiež aj zloženie balíka. Podľa odborníka, ak banka zvýšila cenu balíka, klient by si mal skontrolovať, či nezaradila niektorú službu, ktorú doteraz využíval, k spoplatneným úkonom. Napríklad vklad hotovosti na pobočke na účet, alebo výber z cudzieho bankomatu. A hlavne by sa mali vyhýbať službám v kamenných prevádzkach.
Firmy dostanú od kontrolórov druhú šancu
28. 11. 2018
Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo zatočiť s jedným z hlavných postrachov podnikateľov. Včera predstavený balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia totiž obsahuje viacero krokov, ktoré majú zjednodušiť a sprehľadniť kontroly.
Ako totiž uviedol šéf rezortu Peter Žiga, zistili, „že podnikatelia majú z týchto kontrol stres, pretože nevedia, čo všetko môže daný úrad kontrolovať“. Obchodná inšpekcia, úrad pre verejné zdravie či veterinárska a potravinárska správa tak majú za úlohu vypracovať akési zoznamy položiek, ktoré budú pri prípadnej návšteve kontrolovať. Vďaka tomu by mali firmy presne vedieť, na čo sa majú pripraviť a nežili by tak v neistote.
Podnikatelia zmenu vítajú, no člen predstavenstva spoločnosti KON-RAD Pavol Konštiak ho síce považuje za potrebné, ale poukázal na to, že je otázne, čo to bude znamenať v praxi. „Je to zatiaľ iba zámer, ktorý je napísaný, ale nie je z toho zrejmé, ako nám to zľahčí prácu pre budúcnosť,“ dodal.