Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Ak sa vám zdá, že dostávate od života menej, ako vám prináleží, o chvíľu zistíte, že máte viac, ako si zaslúžite.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.

Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.

Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.