Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.

Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie, čerti musia šetriť a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Čokoľvek sa udeje, stane sa to naraz a bez predchádzajúcej výstrahy.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.