Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.
Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
(Murphyho zákony v bájkach)