Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.