Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
Keď ste už do toho spadli, tak sa aspoň netrepte. Nie, že by vám nehybnosť pomohla sa z toho dostať, ale aspoň to nebude tak smrdieť.
Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.
(Murphyho zákonník)
Ako bojovať s klebetou
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho rady
Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.
Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.
Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)
(Murphyho zrnká II)