Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Chudí samovrahovia po skoku zo strechy mrakodrapu žijú dlhšie.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.

Nemá to hlavu ani pätu. Šéf firmy Achiles a spol. pri hodnotení plánu na porazenie konkurencie v Tróji.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)