Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Vystríhaj sa dňa, kedy už nebude na čo nadávať!
Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.
Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Parkinsonove zákony - V. večer
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a byrokracia
Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.
Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.
Dve tretiny zemského povrchu boli pokryté vodou, zvyšok úradmi. Plocha zaliata vodou sa ale neustále zmenšuje.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)