Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
(Murphyho zákony v bájkach)
Informácie pre šéfa
Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.
Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.
Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)