Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.

Žena sa bojí o svoju budúcnosť len dovtedy, kým sa nevydá.

Muž, kým sa neožení, si nerobí ťažkú hlavu z budúcnosti.

Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.

V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.

Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.