Licenčné poplatky za používanie softvéru
16. 5. 2017
Platenie zrážkovej dane z licenčných poplatkov v styku s Ukrajinou
Podľa zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia medzi vládou SR a vládou Ukrajiny spadá predmetný príjem do rámca článku 12 („Licenčné poplatky“) a je zdaniteľný v štáte zdroja (SR). Ak je však príjemca (rezident Ukrajiny) skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy. Predmetný príjem je na území SR zdaňovaný prostredníctvom slovenského platiteľa príjmu (platiteľa dane) v súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie skutočného vlastníka licenčných poplatkov (rezidenta Ukrajiny) platiteľovi licenčných poplatkov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto poplatkov. V prípade, že ide o zákazkový softvér (t.j. špecifický softvérový produkt, ktorý bol vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. bol prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom), platba za poskytnutie práva na jeho použitie alebo za použitie má na daňové účely charakter tzv. priemyselného licenčného poplatku a spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov.
Štvrtinu uhradených daní na Slovensku platia nemecké a rakúske firmy
16. 5. 2017
Z dvestovky najväčších firiem na Slovensku, vrátane finančného sektora, platia nemecké a rakúske spoločnosti až štvrtinu uhradených daní.
Informovala o tom Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora spolu so Slovensko-rakúskou obchodnou komorou na základe prieskumu daňovo-poradenskej spoločnosti BMB Leitner za rok 2015. Podľa analýzy firmy na Slovensku v roku 2015 odviedli na daniach z príjmu a kapitálového majetku takmer 2,5 mld. eur, z čoho 26 % tvorili dane uhradené nemeckými a rakúskymi firmami. Podiel slovenských spoločností predstavoval 17 %.Slovenské, nemecké a rakúske firmy sú zároveň prvé tri v rebríčku podľa najvyššieho podielu zaplatených daní na Slovensku.
Zahraniční investori však podľa autorky štúdie, partnerky v BMB Leitner, Renáty Blahovej na slovenskom trhu vnímajú aj niektoré problémy. Slabým bodom Slovenska zostáva v ich očiach stále najmä slabé trestanie korupcie a taktiež slabá vymožiteľnosť práva. V oblasti daní a odvodov považujú za neprimerané časté nekoncepčné zmeny v legislatíve a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie
Časti dôchodcom od budúceho roka porastú dôchodky
11. 5. 2017
Od roku 2018 porastú dôchodky tým, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004.
Od januára budúceho roka by si mali starodôchodcovia na Slovensku finančne polepšiť. Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa majú zvýšiť dôchodky starodôchodcom aj tzv. socialistickým dôchodcom. Právnu normu na rokovanie predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Dôchodky sa budú zvyšovať dôchodcom, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Zmeny sa majú dotknúť priznaných dôchodkov do konca roka 2003, ktoré sú nižšie ako dôchodky, ktoré boli dôchodcom priznané pri rovnakých zárobkoch a rovnako odpracovaných rokoch podľa nového zákona platného od 1. januára 2004. Dôchodky sa budú prepočítavať individuálne.
Zvýšenie sa dotkne viac ako 88 000 ľudí
Okrem starodôchodcov sa majú dôchodky zvyšovať aj socialistickým dôchodcom. Ide o časť starodôchodcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988 a ich starobný dôchodok bol priznaný z upraveného priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2333 slovenských korún .
Náklady na zvýšenie dôchodkov dosiahnu približne 50 miliónov eur v roku 2018, v roku 2019 by to malo byť vo výške 47 miliónov eur a v roku 2020 by malo predstavovať 45 miliónov eur.
Kúpa bytu na firmu – DPH a daň z príjmov
10. 5. 2017
Riešenie daňových aspektov kúpy bytu z hľadiska podnikateľských účelov
Daňové aspekty kúpy bytu na firmu z vlastných zdrojov, z úveru na firmu, z pôžičky od konateľa alebo prenájom bytu od konateľa. V prípade DPH je rozhodujúce, či je firma platiteľom DPH. Ak je v čase kúpy bytu firma platiteľom DPH, má nárok na odpočítanie DPH, ak bude byt využívať na podnikateľskú činnosť, ktorá podlieha DPH (napr. prenájom bytu inej firme). Rovnako aj v prípade uplatnenia odpisov bytu a súvisiacich nákladov na jeho prevádzku do daňových výdavkov je potrebné preukázať využívanie bytu na podnikateľské účely, t. j. na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov. V prípade, keď firma kúpi byt (z vlastných zdrojov alebo na investičný úver), pri nároku na odpočítanie DPH rozhoduje:,či je registrovaná ako platiteľ DPH,a účel využitia nehnuteľnosti. Ak je firma platiteľ DPH a súčasne bude byt využívať na podnikanie ako platiteľ DPH (napr. prenájom bude fakturovať s DPH), má nárok na odpočítanie DPH v celom rozsahu. Ak bude platiteľ DPH využívať byt na podnikanie ako platiteľ DPH len sčasti, právo na odpočítanie DPH mu vznikne len čiastočne. V prípade nevyužívania bytu na podnikanie ako platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH nevzniká. Ak firma nie je v čase kúpy bytu platiteľom DPH a neskôr sa za platiteľa DPH registruje, môže si dodatočne uplatniť právo na odpočítanie DPH, avšak opäť musí zohľadniť účel využívania bytu. Firma, ktorá si uplatnila právo na odpočítanie DPH a zruší sa jej registrácia pre DPH, musí dodatočne odviesť DPH. Suma nároku na odpočítanie DPH a daňovej povinnosti k DPH sa určí podľa zákona o DPH. Účel využívania bytu je pre firmu rozhodujúci aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov (na účel výpočtu dane z príjmov). Ak firma byt využíva na podnikanie (napr. byt prenajíma, má v ňom kancelárie), tak odpisy a iné výdavky súvisiace s prevádzkou bytu môže zahrnúť do daňových výdavkov.V prípade kúpy bytu na investičný úver, úroky z úveru sú pre firmu taktiež daňovým výdavkom. Pri úveroch je potrebné rozlišovať splátku istiny (požičanej dlžnej sumy) a úroku. Splátka istiny nie je daňovým výdavkom, nakoľko ani príjem z poskytnutého úveru nie je zdaniteľným príjmom. Ak firma nemá dostatok finančných prostriedkov a banka jej odmietne poskytnúť investičný úver, možným riešením je pôžička od konateľa. Konateľ, ak vlastní nehnuteľnosť, môže požiadať banku o tzv. americkú hypotéku, čo je vlastne bezúčelový úver zabezpečený nehnuteľnosťou (banka má v katastri zapísané záložné právo na nehnuteľnosť). Keďže firma a konateľ sú závislé osoby, firmy sa týkajú povinnosti v oblasti transferového oceňovania. Povinnosťou firmy je viesť transferovú dokumentáciu k poskytnutému úveru a stanoviť výšku úroku tak, ako by úrok dohodli v porovnateľnej transakcii nezávislé osoby, a to po zohľadnení rôznych rizík, ktoré pri pôžičke medzi závislými osobami a nezávislými osobami (ne)existujú. Konateľa sa transferové oceňovane netýka. Prípadné úroky vyplývajúce z pôžičky konateľa firme sú pre túto firmu daňovým nákladom. U konateľa sú, naopak, zdaniteľným príjmom. Konateľ je povinný z prípadných úrokov odviesť daň z príjmov v daňovom priznaní. Poslednou možnosťou je kúpa bytu konateľom na hypotekárny úver a prenájom bytu firme. V tomto prípade je potrebné taktiež zdôrazniť, že prenájom bude vzťah medzi závislými osobami, čiže nájomné musí byť stanovené v súlade s transferovým oceňovaním. Pokiaľ ide o firmu, v tomto prípade nemá možnosť uplatniť odpočítanie DPH. Avšak má ju konateľ, ak sa registruje ako platiteľ DPH a prenájom bude fakturovať s DPH. Pri odpočítaní DPH sa na konateľa (v postavení prenajímateľa) vzťahujú podmienky odpočítania, resp. platenia DPH rovnako, ako na firmu v predchádzajúcich variantoch. Ako platiteľ DPH má konateľ taktiež aj administratívne povinnosti, najmä podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz, ak bude prenájom fakturovať s DPH.
Konateľ je prenajímateľom a nájomné je pre neho zdaniteľný príjem. K prenájmu bytu a zdaňovaniu príjmov z prenájmu bytu nájdete na našom portáli niekoľko článkov. Dôležité je spomenúť predovšetkým to, že konateľ má možnosť zaradiť prenajímaný byt do obchodného majetku, čím bude môcť uplatniť odpisy bytu v daňových výdavkoch. Úroky, ktoré zaplatí z hypotekárneho úveru by v tomto prípade taktiež mohol zahrnúť do daňových výdavkov. Firma môže uplatniť v daňových výdavkoch nájomné uhrádzané konateľovi a ďalšie výdavky súvisiace s používaním bytu na podnikanie (dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), pričom musí vychádzať z nájomnej zmluvy.