Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Ak si budete dávať neustále pozor, bude kaše okolo vás neustále pribúdať, kým vám nebude siahať až po nos. A tomu sa, prosím pekne, hovorí demokratická voľba!
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
(Murphyho zákonník)
Murphy v parlamente
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Futbalový zákon: Pravidlá v parlamente určuje ten, kto vyhral voľby.
(Murphyho zákonník)
Život je žart...
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
(Myšlienky bez cla)