Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

O tom, ako veci vyzerajú, rozhoduje uhol pohľadu. Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.

Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Dane sú nervy štátu.

Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.