Murphyho vynálezy
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)