Murphy radí
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Zákony odkladania
Ak ide o prácu, treba sa pokúsiť odložiť ju vždy, ak ide o príležitosť, nikdy. Ak máš príležitosť a na chvíľu zaváhaš, všetko ti ujde spred nosa, škoda však zostane na mieste.
Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho zákony a komentáre
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?
Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.
(Murphyho zrnká II)
Človek očami klasikov
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Never prítomnému šťastiu.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)