Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.
Ak niekto nesúhlasí s tým, čo ostatní považujú za jasné, tak to nemusí byť krátkozraký človek.
Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)