Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.

Zákon vytrvalosti chyby: Čo jeden hlúpy pozmeňovací návrh pokazí, ani sto ďalších návrhov nenapraví.

Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.