Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.

Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.

Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.