Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Nezožieraj sa tým, čo si o tebe myslia iní. Spútava ich vlastné zožieranie, čo si o nich myslíš.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho múdre pravdy
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.
Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.
(Murphyho Zbierka zákonov)