Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.

Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.

Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.

Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“