Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.

Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.