Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Ak si neviete rady, pozvite si konzultanta. Ten si požičia od vás hodiny a potom vám milostivo povie, koľko je hodín.

Dobré nápady na ceste hore alebo zmenia autora, alebo sa stratia v zásuvkách referentov, zlé sa rozmnožia na kopírke a meno autora sa podčiarkne fixkou.

Správa o služobnej ceste sa nepíše kvôli informovanosti šéfa, ale kvôli ochrane pisateľa.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.