Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.

Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,

Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.