Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.

Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

To, že vašu teóriu prehlásili za najlepšiu, ešte neznamená, že je aj správna.

Po konzultácii s dostatočne veľkým počtom vedcom môžete súhlasiť s každým názorom.

Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.