Murphy radí
                
        
            Firma a práca
            Nebuďte nenahraditeľní. Nenahraditeľného nemôžu povýšiť.
Správne zorganizované dovolenky neznížia produktivitu práce: za každý týždeň, čo ste preč a nič neurobíte, je iný týždeň, kedy váš šéf je preč a vy urobíte dvakrát toľko.
Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Aj koniec má svoj čas - posledný večer
            Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Murphyho inzeráty
            Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
Stratila sa mi žena. Zn.: Kto ju nájde a privedie mi ju, tomu rozbijem hubu.
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Murphyho zákony  a komentáre
            Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.
Kedysi platilo: Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Dnes platí: Nebabri sa s tým a navaľ to všetko mne!
Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Svetlá budúcnosť
            Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše  slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
            (Myšlienky bez cla)