Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.

Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.