Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Odpad aj byty. Slovenské mestá hromadne zvyšujú dane
8. 11. 2019
Obedy zadarmo, rekreačné poukazy, vyššie mzdy v školstve, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane aj chodníková novela. Celý tento mix opatrení spôsobil, že mestám a obciam chýbajú alebo budú chýbať v rozpočtoch peniaze. Vládne balíčky sú pritom hlavným argumentom, prečo sa takmer všetky krajské mestá rozhodli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam – zvyšovaniu daní a poplatkov.
To, čo spája väčšinu miest, je, že plánujú zvýšiť poplatky za odpad. Okrem Košíc, Bratislavy a Prešova si toto opatrenie zvolili všetky mestá. Napríklad každý obyvateľ Žiliny si priplatí za komunálny odpad ročne o 6,5 eura navyše. Dnes Žilinčania platia za smeti 21,1 eura. „Nízke sadzby spôsobujú mestám finančné problémy najmä kvôli tomu, že ich dotujú nad rámec vybraných poplatkov,“.
Osobitný bankový odvod je vlastne dvojité zdanenie
6. 11. 2019
Banky na Slovensku za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 miliardy eur a 97 miliónov eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 miliardy eur, je vlastne dvojité zdanenie. Uviedla to v stanovisku Slovenskej bankovej asociácie (SBA) k zmene osobitného bankového odvodu jej hovorkyňa Diana Priechodská Brodnianska. Pripomenula, že odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou.
Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel. Podľa Priechodskej Brodnianskej nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne.
Spomalenie ekonomiky zatiaľ nenúti zamestnávateľov prepúšťať
4. 11. 2019
Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky by sa zatiaľ nemalo podpísať pod výrazné prepúšťanie v podnikoch. Ak sa firmy rozhodnúť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov, o prácu vo veľkých firmách pravdepodobne prídu ľudia v skúšobnej dobe alebo dohodári. Ukázal to prieskum, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB banka na vzorke 617 respondentov. Firmy nie sú nútené v dôsledku slabšieho hospodárskeho rastu pristúpiť k prepúšťaniu.
Túto možnosť v prieskume uviedlo až 87,5 percenta opýtaných, urobiť tak musí iba 12,5 percenta firiem. Spomedzi nich viac ako tretina uviedla, že prepúšťať plánuje nevýkonných zamestnancov, ďalších 18 percent firiem prepustí dohodárov a 18 percent firiem sa rozlúči so zamestnancami v skúšobnej dobe. Z hľadiska veľkosti obratu sa do prieskumu zapojilo málo malých firiem. V prípade veľkých podnikov plánuje prepúšťať zamestnancov v skúšobnej dobe 18 percent firiem, 34 percent spomedzi týchto zamestnávateľov plánuje prepustiť brigádnikov. V prípade stredne veľkých firiem pätina prepustí dohodárov. Prieskum tiež ukázal, že ak sa firmy rozhodnú znižovať stavy, najviac by sa to malo dotknúť Trnavského (19,6 percenta) a Prešovského kraja (18,9 percenta). Väčšina firiem sa však naprieč krajmi zhodla, že nie sú nútení prepúšťať. Najvýraznejšie túto možnosť uviedli firmy v Nitrianskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Medzinárodná spolupráca pri správe daní
30. 10. 2019
Cieľom novely zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností.
Novela zákona má odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa má účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania.
Predmetná novela zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka.