Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.