Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

Demokracia je zriadenie zabezpečujúce, aby sme nemali lepšiu vládu, ako si zasluhujeme.

Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.

Bolo by lepšie, keby politici boli podvodníci pôvodom a nie povolaním.