Murphy radí
                
        
            Parkinsonove zákony - V. večer
            Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Čas a história
            Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.
Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.
Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Murphyho rady
            Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.
Ak pri predných dverách vykrikuje vaša žena, aby ste ju pustili dnu a pri zadných dverách šteká váš pes, otvorte najskôr psovi. Tým získate istotu, že aspoň ktosi stíchne.
Starý mládenec je muž, ktorý prepásol príležitosť znechuť znechutiť život jednej žene.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            O podnikateľoch
            Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.
K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Oheň a voda
            Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň  strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
            (Zrnká úsmevu)