Murphy radí
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
(Murphyho zrnká II)
Ja nič, to Murphy
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a veci
Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.
Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.
Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nevytesané pravdy - I. večer
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)