Murphy radí
                
        
            O manželstve a veciach s tým súvisiacich
            Žiadny deň nie je dobrý ako termín svadby.
Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...
Ak chcete vymeniť obdiv mnohých mužov za kritiku jedného, vydajte sa.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Ako sa správajú veci - VIII. večer
            Ak niekto nesúhlasí s tým, čo ostatní považujú za jasné, tak to nemusí byť krátkozraký človek.
Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Informácie pre šéfa
            Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.
Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.
Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            O márnom hľadaní - III. večer
            Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Kde končí pozemská púť
            V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
            (Zrnká úsmevu)