Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.