Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Od mája by mohli zamestnanci dostať príplatky za nočnú a sviatočnú prácu
7. 2. 2018
Od 1. mája tohto roka by si mohli zamestnanci finančne prilepšiť. Vláda súhlasí s novelou Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Prerokovaná poslanecká novela vládnym kabinetom je v súčasnosti v parlamente už v druhom čítaní. Predkladatelia sa spolu so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov dohodli na niekoľkých zmenách. Oproti pôvodnému návrhu poslancov sa tak príplatky za nočnú prácu majú zvyšovať v dvoch etapách, a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci má ísť príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu, a od 1. mája budúceho roka má dosiahnuť 50 percent. Zamestnávatelia ale budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach. Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 percent od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 percent. Vo firmách, v ktorých nie sú odbory, alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 percent sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok za prácu v sobotu na 25 percent minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 percent. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka má byť vo výške 50 percent a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 percent. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu, či u daného zamestnávateľa nepôsobia odbory. Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nemení pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie má teda predstavovať 100 percent priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 percent.
Zamestnanecká prémia – daňové priznanie FO za rok 2017
5. 2. 2018
Podmienky, za ktorých vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, sú uvedené v zákone o dani z príjmov, pričom na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky.
Za rok 2017 pri posudzovaných príjmoch do 5 220 eur nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká.
Pri výške posudzovaných príjmov aspoň 5 220 eur sa zamestnanecká prémia vypočíta prenásobením sadzbou dane 19 % rozdielu sumy 3 803,33 eura a vykázaného základu dane zníženého o povinné poistné, ak je základ dane nižší ako 3 803,33 eura. Zamestnanecká prémia (kladné číslo z prepočtu) by mohla vyjsť len daňovníkovi, ktorý si poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak by zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vypočíta sa pomerná časť zamestnaneckej prémie so zaokrúhlením na eurocenty nahor (pri výpočte sa vychádza z nezaokrúhlenej ročnej výšky a zaokrúhli sa až konečná výška).
Zamestnanecká prémia je určená výlučne pre zamestnancov. Uplatňuje sa po skončení kalendárneho roka u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. V daňovom priznaní typ A sú na výpočet výšky zamestnaneckej prémie vyčlenené riadky 44 až 47, pričom riadok 47 sa vyplňuje len v prípade zmeny výšky zamestnaneckej prémie v dodatočnom daňovom priznaní. V priznaní daňovník uvedie aj výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak iba kvôli výpočtu zamestnaneckej prémie. Daňovník, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú prémiu, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné časti základu dane a daň uvedie v priznaní vo výške nula. Ak boli zamestnávateľom v priebehu roka zrazené preddavky na daň, vznikne v daňovom priznaní daňový preplatok. Zamestnaneckú prémiu vyplatí daňovníkovi daňový úrad, ktorý mu aj vráti prípadné zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva priznania (XI. oddiel). Pri vrátení preplatku postupuje daňový úrad podľa ustanovenia § 79 daňového poriadku.
Nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť aj zamestnancovi, ak je súčasne podnikateľom, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol žiadne príjmy z podnikania, ale uplatnil daňové výdavky, vykázal daňovú stratu a splnil všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Táto fyzická osoba vykoná výpočet zamestnaneckej prémie v XIII. oddieli tlačiva priznania typ B a požiada o jej vyplatenie samostatnou žiadosťou.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017
5. 2. 2018
Po skončení kalendárneho roka majú zamestnanci povinnosť vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov.
Jednou z možností je požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak sú pre jeho vykonanie splnené podmienky. Alternatívou k tomuto spôsobu vysporiadania je podanie daňového priznania. Povinnosť vysporiadania za rok 2017 nevzniká, ak zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti nepresiahli sumu 1 901,67 eura. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo v súvislosti s ročným zúčtovaním k podstatným zmenám, premietnu sa len niektoré zmeny v zákone a použijú sa niektoré nové tlačivá.
Príjmy v daňovom priznaní FO za rok 2017
1. 2. 2018
V daňovom priznaní fyzickej osoby sa uvedú všetky jej zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období.
V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy od dane oslobodené, príjmy zdaňované zrážkou podľa § 43 zákona, ak sú vykonanou zrážkou daňovo vysporiadané. Uvedenie všetkých zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní sa týka aj fyzickej osoby v konkurze, za ktorú podáva daňové priznanie správca konkurznej podstaty.